Štefan Miklátek (* 16. 8. 1909; 1945 Mošovce) bol občan Horného Srnia, účastník Slovenského národného povstania, padlý v boji za oslobodenie našej vlasti.
Život
Ničím sa nelíši od vrstovníkov. Až na to, že mal 10 súrodencov. Bol pracovitý, ale nemal šťastie na trvalé zamestnanie. Najviac sa mu darilo v Prahe. Bol predavačom u firmy, ktorá dlho prosperovala. Boli spokojní s jeho prácou a sám bol šťastný, že si pomerne dobre zarobil. Až do času bankrotu firmy. Znova zostal nezamestnaný a potom pracoval len príležitostne. Aj napriek tomu bol optimista, s humorom prežil aj tieto problémy. Ostal slobodný, lebo sa mu nepodarilo vytvoriť podmienky pre založenie rodiny.
Nástup do kasární
Aj Štefan musel narukovať. Slúžil v Bratislave. V kasárňach na ubytovni nemali dobré podmienky. Miesto jeho postele bolo v prievane, z čoho mal zdravotné problémy. Z prievanu mu ochoreli oči. Dlho sa liečil, ale choroba neustupovala. Dostal sa na doliečenie do zdravotného strediska v Kovarciach, kde sa jeho zdravotný stav sa zlepšil. Tu ho navštívil aj jeho otec. Potom dostal priepustku a sám navštívil rodinu v Hornom Srní. Prinášal domov včelí med, ktorý bol vzácnosťou. Hoci nebol úplne vyliečený, zdravotný stav mu dovolil, aby ho odvelili do Povstania.
Povstanie
Štefanova rota operovala v okolí Mošoviec. Sám neposlal domov žiadnu správu ani odkaz. Až po vojne prišlo oznámenie, že zahynul v bojoch pri Mošovciach, kde je údajne aj pochovaný, ale hrob rodina nenašla. Správy o jeho skone boli strohé. V boji prišiel o obidve nohy a následkom úrazu zomrel. Rodine ostala len spomienka na veselého optimistu Štefana.