vojenský hodnostár, vlastenec (1879 – 1970) narodený v Nemšovej
Narodil sa 18. januára 1897 v Nemšovej v roľníckej rodine. Mal 9 súrodencov. Po absolvovaní
základného školstva odišiel r. 1913 do Ameriky, vytvoriť si nielen dobrú životnú perspektívu, ale ako
zápalistý vlastenec, aj bojovať za slobodu slovenského národa, pretože zažil krutý útlak Slovákov
v Uhorsku. V Chicagu, kde pracoval v strojárňach a stal sa ihneď členom Slovenskej ligy. Prispieval
článkami do Amerického Slováka a iných slovenských novín. Keď vypukla I. svetová vojna prihlásil sa
do Čsl. légií vo Francúzsku. Po skončení vojny bol dôstojníkom čs. armády a postupne významným
činiteľom brannej moci. Slúžil v Ružomberku, Litoměřiciach, Trenčíne, Ostrave, Bratislave, Banskej
Bystrici. Po vzniku Slovenského štátu r. 1939 v hodnosti majora pôsobil na Ministerstve národnej
obrany v Bratislave. Nemecké vojenské velenie chcelo r. 1940 odviezť zo Zábrania pri Kubre (kde sa
nachádzali najväčšie podzemné sklady zbraní a munície bývalej čs. armády) všetok materiál. Ako
vtedajší veliteľ trenčianskej divízie vyhlásil, že sklady v Zábraní sú majetkom Slovenskej republiky
a nedovolil odtiaľ odviezť ani jediný transport. Nemci rešpektovali jeho rozhodnutie, ale zanedlho ho
zaistili a obvinili z tajného spojenia s Londýnom. Vzápätí ho vojenský súd odsúdil na trest smrti.
Prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso mu však udelil milosť, ale jeho oslobodenie nepresadil.
Slobodu získal až v apríli 1945, keď leopoldovskú väznicu oslobodili sovietske vojská.
Po oslobodení slúžil v čs. armáde vo vysokej funkcii na Ministerstve obrany v Prahe. V r. 1947
ho povýšili do hodnosti generálmajora. Vo februári 1948 sa dostal do nemilosti komunistickej moci pre
náboženské presvedčenie, penzionovali ho, v r. 1950 zaistili a v r. 1951 odsúdili na 4 a pol roka väzenia.
V r. 1969 ho vyšší vojenský súd v Trenčíne rehabilitoval.
V r. 1953 – 1964 pracoval ako skladník u Pozemných stavieb v Trenčíne. Potom žil s rodinou až
do konca svojho života v Bratislave.
Vychoval spolu s manželkou 5 detí. Najstaršia dcéra, Eva Kristínová je poprednou slovenskou
herečkou a recitátorkou.
V r. 1918 vyznamenali ho francúzskym Vojnovým krížom, r. 1919 Čs. vojnovým krížom, v r. 1922
Medailou víťazstva, v r. 1945 Čs. Vojnovým krížom, v r. 1946 Rádom SNP I. tr., ďalej Za zásluhy I. st.
a Za pobedu nad Germanijej.
Zomrel 24. apríla 1970 v Bratislave, kde je pochovaný.