Hoci sa obec Horné Srnie nenachádzala na území priamo označovanom ako “povstalecké”, nemožno povedať, že by v období Slovenského národného povstania nezohrala významnú úlohu. Naopak – svojím strategickým umiestnením a aktívnym zapojením viacerých občanov prispela k odporu proti nacistickému Nemecku.
Výhodná poloha obce
Poloha regiónu, v ktorom obec leží, bola výhodná najmä pre prechody medzi Slovenskom a Protektorátom Čechy a Morava, hoci tieto boli vždy riskantné. Túto trasu využívali viacerí, ktorí prichádzali z okupovaného územia, aby sa zapojili do povstania prebiehajúceho na viacerých miestach Slovenska. Aj značný počet obyvateľov obce Horné Srnie sa aktívne podieľal na prípravách i samotnom priebehu SNP.
Hrdinovia SNP
Za zmienku stoja predovšetkým tí, ktorí obetovali svoje životy. Štefan Miklátek padol v boji pri Mošovciach. Ondrej Varček, vojak povstaleckej armády, bol zajatý a neskôr zomrel v koncentračnom tábore Mittenberg. Štefan Húserka utrpel ťažké zranenie pri Harmanci, po ktorom mu museli amputovať ruku.
Mimoriadne dôležitou postavou bol Tomáš Beňo, rodák z obce, ktorý ako záložník nastúpil na vojenskú službu v Bratislave. Neskôr bol presunutý do Dubovej na ochranu rafinérií, kde sa zúčastnil príprav SNP. Osud ho zavial k stretnutiu s Ernestom Bielikom, veliteľom partizánskej skupiny Jánošík, ktorá sa postupne rozrástla na brigádu so silou 1 880 – 2 000 bojovníkov.
Táto brigáda sa zúčastnila bojov o Banskú Bystricu, ktorá sa stala centrom SNP. Po splnení úlohy sa presunula do Brezna a následne operovala po celom Horehroní. Medzi významné miesta spojené s bojmi a partizánskou činnosťou patrili Telgárt, Heľpa, Šumiac, Pohronský Bukovec – kde boli údajne zradení a zajatí generáli Viest a Golian – či Pohronský Bukovec, vypálený v roku 1945.
Po potlačení SNP sa partizánske jednotky, vrátane brigády Jánošík, uchýlili do hôr. Pokračovali v diverzných a bojových akciách proti nacistickým jednotkám až do príchodu 4. Ukrajinského frontu a československého armádneho zboru pod vedením generála Svobodu. Po ich spojení sa bývalí partizáni stali príslušníkmi československej armády a zapojili sa do ďalších bojov na území Slovenska a Moravy. Pri bojoch v Strečne bol Tomáš Beňo ranený a dočasne prišiel o sluch. Po skončení bojov sa podieľal na obnove miest a zabezpečení poriadku, keďže niektoré skupiny nemeckých vojsk stále odmietali kapitulovať.Okrem vyššie spomenutých sa SNP aktívne zúčastnili aj ďalší občania obce Horné Srnie: Martin Prosňanský, Anton Záhumenský, Jaroslav Marton, Ján Kristín, Jozef Papiernik, Augustín Doboš, Ján Belko, Augustín Varečka, Anton Cabala, Ľudovít Chlebana, Anna Chlebanová, Ľudovít Beňo, manželia Masárovci, Emil Kučo, Augustín Fabuš, Ondrej Kebísek, Jozef Pavlačka, František Pobický, Jozef Kostka, Ľudovít Bujak, Alojz Kebísek a ďalší. Niektorí z nich sa stali obeťami nacistických represálií, boli internovaní v koncentračných táboroch za aktívnu účasť v odboji alebo za pomoc povstalcom.