Protitankové zátarasy pri rieke Vlára sú pozostatkom československého opevnenia budovaného v rokoch 1935 – 1938. Vlársky priesmyk predstavoval významný dopravný uzol, preto tu opevnenie zohrávalo kľúčovú úlohu – malo zabrániť preniknutiu nepriateľa cez úzke údolie do vnútrozemia. Podobné zátarasy sa v tom istom období budovali aj na ďalších strategických miestach v Čechách, na Morave, v Sliezsku, na Slovensku a na južnej hranici Podkarpatskej Rusi. Ich hlavným účelom bolo znemožniť alebo aspoň spomaliť postup nepriateľskej techniky cez priesmyky a dopravné komunikácie.
Konštrukcia zátarasov
Najčastejšie zachovaným prvkom opevnenia sú betónové bloky, hovorovo označované ako „penky“. Tieto masívne kocky z prostého betónu neboli zapustené do zeme, ale umiestňovali sa po stranách komunikácií. Samotná cesta zostávala prejazdná a v prípade ohrozenia bolo možné priechod uzavrieť improvizovanou barikádou.
Uzávery v údolí tvorili spravidla jeden až dva rovné rady betónových kociek s medzerami širokými 1 až 2 metre. V jednom rade sa nachádzalo zvyčajne 20 a viac blokov. Železničné trate boli chránené pomocou oceľových závor, ktoré bolo možné zasunúť do pripravených betónových blokov pri koľajniciach.
Tri línie zátarasov
V okolí Horného Srnia a Nemšovej sa nachádzajú zvyšky troch línií protitankových zátarasov:
- 1. línia – torzá blokov nad mestom Nemšová smerom do Horného Srnia; GPS súradnice: 48.9737558N, 18.1091314E
- 2. línia – tri zachované bloky pri štátnej ceste v lokalite Blatie, pokračujúcej po svahy lesa Bukovinka a Malý Bok aj cez rieku Vlára; GPS súradnice: 49.0045467N, 18.0901353E
- 3. línia – pri Hornom Srní – Rybníkoch, kde sú dochované len zvyšky, avšak celková trasa je zrejmá z tvaru krajiny; GPS súradnice: 49.0267658N, 18.0666753E
Súčasnosť
Do dnešných dní sa zachovali najmä jednotlivé torzá betónových blokov, ktoré dokumentujú spôsob budovania opevnenia na slovensko-moravskom pohraničí. Slúžia ako technická pamiatka pripomínajúca obranné prípravy Československa v období pred druhou svetovou vojnou.