Ladislav Kebísek (*23. apríla 1928, Horné Srnie, †7. januára 2020, Praha) bol československý generálmajor, vojenský geodet, odborník na topografiu a kartografiu, dlhoročný náčelník topografickej služby Československej armády. Počas svojej kariéry sa výrazne podieľal na modernizácii geodetických a kartografických procesov v armáde, zavádzaní výpočtovej techniky a rozvoji satelitnej geodézie.
Život a vzdelanie
Narodil sa v Hornom Srní vo Vlárskom priesmyku ako jedno zo šiestich detí. Jeho otec, pôvodne lesnícky robotník, prišiel počas prvej svetovej vojny o ruku a následne prevádzkoval hostinec.
Miestni si ho pamätajú ako úspešného žiaka, študenta a športovca. Bol úspešný v každej činnosti, ktorej sa venoval. V rokoch 1945–1947 hralo hornosrnianske stolnotenisové družstvo ŠK Cementáreň najvyššiu súťaž Slovenska v zložení: Ladislav Kebísek, František Kebísek, Štefan Poloma a Palo Hajdák. Medzinárodne sa stretávali i s majstrami sveta a Európy (Tokár, Marinko, Eckel, Bednár, Trude Prütziová).
Po absolvovaní meštianskej školy v roku 1943 študoval na reálke v Martine a neskôr na gymnáziu v Trenčíne, kde v roku 1947 zmaturoval. V tom istom roku nastúpil na Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave, kde sa pripravoval ako dôstojník delostrelectva. Po jej ukončení v roku 1949 bol zaradený ako veliteľ batérie 255. protitankového oddielu v Týně nad Vltavou.
V roku 1951 nastúpil na štúdium geodézie a kartografie na novozriadenej Vojenskej technickej akadémii v Brne, ktorú ukončil v roku 1956 s titulom inžinier.
Profesijná kariéra
Po skončení štúdia pôsobil vo Vojenskom topografickom ústave v Dobruške, kde sa venoval geodetickej činnosti, delimitácii štátnych hraníc a trigonometrickým sieťam. V roku 1960 bol preložený na topografické oddelenie Generálneho štábu v Prahe.
V roku 1962 sa stal veliteľom novovzniknutého 5. geodetického odriadu, ktorý pod jeho vedením plnil náročné úlohy pri obnovách máp, geodetickom zabezpečení armády a výcviku nových dôstojníkov. V rokoch 1963 – 1964 absolvoval špecializované postgraduálne štúdium geodetickej astronómie, geofyziky a operačného umenia v ZSSR.
Od roku 1969 pôsobil vo vedení topografického oddelenia Generálneho štábu ČSĽA, najprv ako zástupca náčelníka, od roku 1978 ako náčelník topografickej služby. V tejto funkcii sa zaslúžil o:
- modernizáciu výzbroje a výcviku poľných topografických jednotiek,
- zavádzanie výpočtovej techniky a pasívnej počítačovej grafiky do tvorby máp,
- uplatnenie satelitnej a gyroskopickej techniky v armádnej geodézii,
- prepojenie topografickej služby s civilným výskumom a vývojom,
- budovanie základov geografických informačných systémov v armáde.
Zároveň podporoval modernizáciu výučby geodézie a kartografie na Vojenskej akadémii v Brne a zabezpečoval jej materiálno-technickú vybavenosť.
Vyznamenania a pôsobenie v odborných orgánoch
Za svoju činnosť bol opakovane vyznamenaný:
- Za službu vlasti (1955),
- Za zásluhy o obranu vlasti (1957),
- Za upevnenie bojového spojenectva III. stupňa (ZSSR).
Bol členom mnohých odborných a medzištátnych orgánov, napríklad:
- Vedeckej rady ministra národnej obrany,
- Koordinačnej rady českého a slovenského úradu geodézie a kartografie,
- Medzirezortnej rady pre využívanie diaľkového prieskumu Zeme,
- Komisie základného výskumu ČSAV pre geodéziu, geológiu a astronómiu,
- Spoločnej čs.-poľskej a čs.-rakúskej hraničnej komisie,
- Delegátom medzinárodných konferencií geodetických služieb v rámci Varšavskej zmluvy.
Odchod do dôchodku a posledné roky
Dňa 1. októbra 1987 bol povýšený do hodnosti generálmajora. V roku 1990 odišiel do výslužby, no ešte niekoľko rokov pôsobil vo výskume a v železničnej geodézii. Bol aktívnym členom Klubu generálov ČR a Sdružení přátel Vojenské zeměpisné služby.
Zomrel náhle 7. januára 2020 vo veku 91 rokov. Bol uznávaný ako autoritatívny, no spravodlivý a uvážlivý veliteľ, ktorý dbal na odborný rast svojich podriadených a rozvoj technickej úrovne vojenskej geodézie.